Skôr než odídeš je debutom anglickej spisovateľky Clare Swatmanovej. Táto autorka je vo svete ale aj na Slovensku pomerne neznáma. Túto knihu som si kúpila, pretože ma zaujala jej obálka a po krátkej ukážke, ktorú som si prečítala ma veľmi zaujal aj jej príbeh.
Zoe a Ed sú mladý manželský pár, sú spolu pár rokov no vyzerá to tak, že ich manželstvu odzvonilo. Počas toho ako sa snažili o dieťa prišli jeden o druhé a úplne sa odcudzili. V to osudné ráno tomu nebolo inak, boli rozhádaní a nahnevaní jeden na druhého a v sprievode takejto pochmúrnej nálady sa aj rozlúčili, no keby boli vedeli, že to je poslednýkrát čo sa vidia, možno by sa správali úplne inak.
Keď si však myslíte, že toto je celý príbeh a sme na jeho konci veľmi sa mýlite, práve naopak, toto je len začiatok.
Zoe sa trápi tým, ako sa k Edovi správala, že mu nestihla povedať ako ho ľúbi a čo všetko pre ňu znamenal.
Niekedy však od života dostaneme aj druhú šancu a je len na nás ako ju využijeme.
V tomto príbehu nám autorka ponúka príbeh, v ktorom aj Zoe dostala svoju druhú šancu aspoň z časti napraviť svoje pokazené manželstvo. Robí všetko dúfajúc, že sa jej podarí zmeniť to, čo sa už raz stalo. No či sa jej to podarí nevie ani ona sama.
Už samotný názov knihy, nám odráža jej pointu. Autorka nás zavedie do minulosti a ukáže nám dni, ktoré mohli zmeniť chod udalostí. Keď sa Zoe prvýkrát ocitne v minulosti zobudí sa 18. septembra 1993, to bol deň keď prvýkrát stretla Eda. Od tohto dňa sa Zoe budila každý deň niekde inde, v iný deň a iný rok.
Kniha nebola typická už len tým, že poukazovala na reálny život, a že nie vždy sa všetko skončí ako v rozprávke, čo sa mi veľmi páčilo. Tiež sa mi páčilo chronologické usporiadanie jednotlivých udalostí, takže som nemusela rozmýšľať prečo sa stalo to a prečo sa stalo to, a nebolo to ani chaotické.
Častokrát som sa aj ja zamýšľala čo by som spravila keby som sa ocitla na jej mieste, a čo by som vo svojom živote zmenila ja, no dospela som k záveru, že si nedokážem a za žiadnych okolností ani nechcem predstaviť, že by som mala prísť o milovanú osobu.
V príbehu sme mohli pozorovať aj to, ako Zoe zmýšľala, telom bola v dávnej minulosti no mysľou bola v prítomnosti a to sa odzrkadľovalo aj na jej správaní. Zo všetkých síl sa snažila zvrátiť to, čo sa už raz stalo.
Keď som sa ocitla na konci, veľmi milo ma záver tejto knihy prekvapil. Ocenila som fakt, že sa autorka neuchýlila ku klišé.
V knihe bolo aj pár hluchých miest, ktoré by sa dali autorke vytknúť, ale celkovo kniha Skôr než odídeš bola ako stvorená na poobedný relax pri káve.
Kniha sa čítala ľahko a rýchlo. Bavila ma ale určite to nebola kniha, pri ktorej som si povedala, že sa k nej ešte určite niekedy vrátim.
Táto kniha nám poukazuje nato, že si máme vážiť ľudí vo svojom živote a vždy im dávať najavo ako veľa pre nás znamenajú a ako ich máme radi, lebo žiaľ, nikdy nevieme kedy sa s nimi vidíme naposledy.
Úryvok z knihy:
,,Dočerta! Prepáč, Zo, ale šokovala si ma. Toto je posledné, čo by som od teba čakal. Som však šťastný.'' V očiach sa mu zaleskli slzy. Vstala som, prešla okolo stola a sadla si mu na koleno. Chytila som mu tvár do dlaní a nežne ho pobozkala na pery.
,,Aj ja som šťastná. Veľmi ťa ľúbim a chcem, aby sme boli šťastní navždy.''
,,Ja takisto. Ďakujem ti Zoe.''
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára