Za knihu ďakujem kníhkupectvu bux.sk
Predlžujúce sa tiene a zlatisté lístie ohlasujú jeseň. K nej
patria aj prehánky a dážď. Niektorí toto obdobie roka milujú, iní ho pre jeho
melanchóliu nemajú radi. V partii okolo vrchného inšpektora Ledeckého sú
väčšinou pragmatici. Dve vraždy nahlásené v priebehu niekoľkých hodín však nimi
môžu poriadne zamávať.
V starom vojenskom bunkri pri rieke Morave objavia
mŕtvolu dobitého mladíka. V parku, takmer v strede mesta, zasa mŕtvu školáčku.
Jedna vražda surová a brutálne sfušovaná, druhá chladnokrvná a na prvý pohľad
až povážlivo profesionálne dotiahnutá do konca. Korejs tak „nafasuje“ svoj prvý
samostatný prípad. Ledecký sa so zvyškom tímu rozbehne po horúcej stope.
Násilná smrť dieťaťa pobúri celé mesto a ponorí ho do strachu. Vraždári chcú jediné – nájsť vrahov. Minimálne jeden z nich
však svoje dielo ešte nedokončil. Dni plynú a v nemocničnom výťahu na
Kramároch sa nájde ďalšie telo. Smrteľne nebezpečné sa ukáže aj cestovanie
autobusom. Okrem spôsobu zabitia obete nič nespája. Unavení kriminalisti
dostanú neželanú posilu. V priebehu pátrania po ľudskej beštii tak musia riešiť
aj napätie vnútri partie. Cez všetky slepé uličky sa nakoniec predsa len
dostanú k vrahovi. Ale vedieť neznamená dokázať. Musia sa spoľahnúť na dôvtip. Vrah ukázal, že zabíjať vie. Kto podstúpi riziko, aby získal
potrebné dôkazy?
Václav Neuer v novej knihe Uplakaná jeseň voľne nadväzuje na predchádzajúce detektívne
romány, ktorých hlavnými
hrdinami sú členovia bratislavskej mordparty. Vychádza pritom z osobných
skúseností elitného policajta, ktorý si preskákal nielen príjemné, ale aj
tienisté stránky slávy. Nič nie je čisto čierne ani biele. Podstatné však
ostáva. Na konci dňa sa chlap musí vedieť pozrieť do zrkadla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára