Za knihu ďakujem kníhkupectvu bux.sk
6. august 1945
Slečna Lečna Tošiko Sasakiová, úradníčka osobného
oddelenia Východoázijských závodov na spracovanie plechov (East Asia Tin
Works), sa práve obrátila, aby niečo povedala dievčaťu pri vedľajšom stole.
Doktor Maskazu Fudžii, lekár, sa usadil na verande
svojej súkromnej nemocnice, aby si prečítal noviny.
Pani Hacujo Nakamurová, vdova po krajčírovi,
pozorovala pri kuchynskom okne suseda.
Páter Wilhelm Kleinsorge, nemecký kňaz, ležal na
lôžku v misijnom dome a čítal jezuitský časopis.
Doktor Terufumi Sasaki, mladý chirurg, kráčal nemocničnou
chodbou so vzorkou krvi na Wassermannov test.
Reverend Kijoši Tanimoto, pastor metodistického
kostola v Hirošime, sa chystal na periférii vyložiť vozík šatstva z domu boháča.
Atómová bomba, ktorá dopadla
na Hirošimu 6. augusta 1945, zabila stotisíc ľudí. Títo šiesti patrili medzi
tých, čo prežili. John Hersey vo svojej knihe publikovanej prvý raz v
roku 1946 vyrozprával ich príbehy. V novom vydaní sa po štyridsiatich rokoch vracia do Japonska, aby ich vyhľadal
a priblížil ich osudy.
Určite ste sa všetci o tejto katastrofe učili v škole a ak nie, tak ste o tom aspoň počuli, či videli dokumentárne filmy. Mňa táto tematika veľmi zaujíma preto som po tejto knihe aj siahla.
Je smutné koľko ľudských životov vyhaslo úplne zbytočne.
Táto kniha nám priblíži, čo sa v Hirošime stalo, no hlavne nám trochu priblíži životy 6 ľudí, ktorí túto katastrofu prežili, no už nikdy neboli takí, ako pred tou hroznou katastrofou. Okrem týchto 6 ľudí prežili aj ďalší ale trvalé následky z ožiarenia ich sprevádzali už dokonca ich životov.
i wa džindžucu- medicína je umenie súcitu-.
A teraz si predstavte, že sa jedno ráno zobudíte, myslíte si, že je to úplne obyčajný a všedný deň ako každý iný, no ani len netušíte, že váš život sa od základov zmení a čo je ešte horšie, že on budete musieť bojovať.
Presne takto sa cítili aj obyvatelia Hirošimy, na ktorých bola 6.augusta 1945 zhodená atómová bomba. Títo ľudia prišli o svoje rodiny, o svoj domov i o svoju prácu. Aj keď túto desivú katastrofu prežili, už navždy ňou ostali poznačení, prišli o svoje zdravie. Od tejto katastrofy sa v Hirošime zvýšil počet ľudí, ktorí trpeli rôznymi chorobami ako napríklad leukémia, no objavili sa aj iné druhy rakoviny. Niektoré deti, ktoré boli vystavené žiareniu zaostali v raste a deti, ktoré ešte neboli na svete sa narodili s menšou hlavičkou ako je normálne.
Kniha je rozdelená na 5 častí (Nehlučný záblesk, Oheň, Skúmanie podrobností, Proso a Rimbaba a Dohra).
V každej časti boli opísané udalosti, ktoré sa v Hirošime odohrali a podľa toho dostali aj výstižný názov. Mňa osobne zaujali časti Proso a Rimbaba a Dohra. v časti Proso a Rimbaba sa napríklad písalo, že výbuch nenarušil podzemné orgány rastlín, ale naopak povzbudil ich rast, čo je dosť zaujímavé. Alebo napríklad, že v Hirošime vybuchla uránová bomba zatiaľ čo v Nagasaki (tam vybuchla bomba o pár dni neskôr) vybuchla plutóniová, ktorá bola ešte silnejšia. V časti Dohra, autor opísal životy 6 ľudí, ktorí boli v blízkosti bomby a prežili. Všetkých títo ľudí spoločne nazývali - HIBAKUŠA- osoby postihnuté výbuchom.
Knihu určite odporúčam tým, ktorých zaujíma história ale aj tým, ktorí sa túžia dozvedieť niečo viac o tejto katastrofe.
Read More