nedeľa 21. marca 2021

RECENZIA: DIEVČA NA ÚTESE (Ludinda Riley)

                                                    



Tajomstvo ukryté v kôpke zažltnutých listov v starom kufri na povale.

Mladá sochárka Grania Ryanová žije v New Yorku v harmonickom vzťahu s priateľom Mattom až do chvíle, keď príde o dieťa a ich spolužitie sa ocitne v kríze. V panike odchádza k rodičom do Írska a pokúša sa usporiadať si myšlienky a city. Na dlhých prechádzkach po pobreží stretne neznáme dievčatko - bosé a iba v nočnej košieľke stojí nebezpečne blízko okraja útesu. Plná obáv sa ujme malej Aurory, a keď sa zaujíma o osud tohto dievčatka, matka ju nástojčivo varuje, aby si s tou rodinou nič nezačínala, lebo jej to prinesie len nešťastie. Graniu však k Aurore priťahuje mocné puto, najmä keď sa dozvie, že jej matka tragicky zahynula.

Nevyriešený vzťah s Mattom zatieni Graniino stretnutie s Auroriným príťažlivým otcom Alexandrom. Požiada ju, aby počas jeho neprítomnosti robila jeho dcére guvernantku. Grania netuší, aké ďalekosiahle dôsledky to všetko bude mať na ich                         osudovo prepojené rodiny a ako to ovplyvní jej ďalší život. 

Príjemne ,,klasická'' romanca Dievča na útese zachytáva pohnutý život troch generácií dvoch Írskych rodín, chudobnej a bohatej, zvlášť osudy niektorých členov, ktoré akoby nevdojak kopírovali osudy svojich predkov. Odohráva sa v krásnych panských sídlach v Londýne a Corku, na nádhernom írskom vidieku a v hektickom New Yorku. Do životov jej hrdinov zasiahne vojna, smrť, tajomstvá, rodinné drámy, šťastie aj nenaplnené lásky, a všetkému dominuje dojímavá túžba osirelého dievčaťa po matke, úplnej rodine a kariére baletky.



Táto kniha ma príjemne prekvapila. Odohrávala sa na útesoch írskeho vidieka kde sa tento neobyčajný príbeh zrodil. Kniha bola  plná emócií a srdcervúcich príbehov. Veľmi som obdivovala malú Auroru, ktorá bola na svoj mladý vek, veľmi chápavé a múdre dieťa. Obdivovala som, akú silu v sebe niesla a ako zvládala všetky tie ťažké situácie, ktoré jej život hádzal pod nohy. Hneď na začiatku si malá Aurora získala moju pozornosť, ani sa nečudujem, že to Graniu k nej tak ťahalo. Vytvorilo sa medzi nimi silné puto, ktoré sa dokáže vytvoriť len medzi matkou a dcérou. Keďže Grania sa vyrovnávala so stratou milovaného dieťaťa a Aurora so stratou matky, boli pre seba ako stvorené. 
Pri čítaní kníh od Lucindy treba byť veľmi pozorný, pretože rada opisuje zložité rodinné vzťahy, pri ktorých keď nie ste obozretný, tak sa do nich veľmi rýchlo zamotáte. 
Od prvej stránky si autorka tejto knihy získala moju úplnú pozornosť, nedokázala som sa o tejto knihy odpútať, potrebovala som vedieť ako to skončí. Samozrejme ani pri čítaní tejto knihy sa to nezaobišlo bez sĺz, ale ako by aj mohlo? Osudy jednotlivých postáv boli tak srdcervúce, že by slzu pustil asi každý. Tiež sa mi páčila historická línia, ktorá tomu dodávala šmrnc, pretože vďaka tomu všetko do seba zapadalo presne tak, ako malo. 
Po prečítaní tejto knihy som sa ešte dlho spamätávala z toho, čo sa tam vlastne odohralo, bili sa vo mne zmiešane pocity: láska, hnev, smútok, nepochopenie.






Úryvok z knihy :
„Včera sme sa stretli.“ 
„Naozaj? A kde?“ 
„Tu na útesoch.“ „Vážne?“ Aurora sa zamračila. „Nepamätám si, že by som tu včera bola. A celkom určite sme sa spolu nerozprávali.“ 
„To nie, Aurora, iba som ťa tu videla. To je všetko,“ vysvetľovala Grania. 
„Odkiaľ teda vieš, ako sa volám?“ Aurora rozprávala s výrazným anglickým prízvukom.







Subscribe to Our Blog Updates!




Share this article!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Return to top of page
Powered By Blogger | Design by Genesis Awesome | Blogger Template by Lord HTML