Za knihu ďakujem vydavateľstvu Pandora
Opäť tu máme zaujímavý príbeh s názvom S láskou Eloise, ktorý nám napovedá, že príbeh bude o Eloise, ďalšom členovi rodiny Bridgertonovcov.
Príbeh sa začína dosť smutne. Hneď na začiatku nám autorka opisuje Sira Phillipa a jeho rodinné zázemie, ktoré nie je ani z ďaleka ideálne. Jeho žena Marína trpí úzkosťou a depresiou, ich dve deti Oliver a Amanda sú ako utrhnutí z reťaze, no ako všetky deti, túžia iba po pozornosti a myslia si, že takýmto spôsobom to dosiahnu.
Po nečakanej smrti Philipovej manželky, si začne s Eloise písať listy. Takto to funguje jeden celý rok, keď ju nakoniec Sir Phillip nakoniec pozve k sebe aby zistil či sa k sebe hodia, a či bude dobrou matkou pre jeho dve deti.
Bola som veľmi prekvapená z Eloisinej reakcie, keďže vždy vystupovala ako rozvážna mladá dáma, preto bol pre mňa jej útek z Londýna veľkým prekvapením.
Musím priznať , že táto časť ma zatiaľ najviac bavila, čítala sa mi veľmi dobre a veľmi rýchlo, možno to bolo aj tým, že som bola veľmi zvedavá aký osud postrehne Eloise, keďže zatiaľ odmietla všetky žiadosti o ruku a vyzeralo to tak, že navždy ostane starou dievkou. No lenže po tom, čo sa Penelope vydala za jej brata Colina, bola Eloise rozhodnutá, že aj ona chce mať krásny vzťah plný lásky ako má Penelope a Colin a vlastne aj všetci jej súrodenci.
Postava sira Phillipa sa mi od začiatku veľmi nepozdávala. Mal dve krásne deti, ktorým nevenoval ani trochu času a bol naštvaný keď robili neplechu, ale čomu sa čudoval, keď nevenoval ani trochu svojho času a robil radšej všetko ostatné, pretože sa bál, že urobí alebo povie niečo zlé, lenže podľa môjho názoru každá snaha sa cení aj keď to občas nevyjde podľa našich predstáv. Nepáčilo sa mi na ňom ani to, že Eloise chcel za manželku len kvôli tomu, aby sa vyhol povinnostiach, ktoré mal ako otec riešiť on.
Aj keď sa už Eloise stala jeho ženou a Oliver s Amandou si ju veľmi obľúbili, sir Phillip radšej trávil čas vo svojom skleníku ako pri svojej manželke a deťoch. No keď sa s nim o tom chcela Eloise o tom všetkom porozprávať jednoducho sa opäť niekde ukryl a odmietal o tom hovoriť, pretože podľa jeho názoru bolo všetko fajn. No žiadny problém sa nikdy sám od seba nevyrieši a tým, že budeme od problémov utekať nič nevyriešime ani my.
No som rada, že si to nakoniec uvedomil a začal venovať čas aj svojim deťom, aj keď, musel vidieť smrteľne choré dieťa niekoho iného, aby si sám uvedomil, že môže byť vďačný zato, že má doma dve krásne a zdravé deti.
Kniha určite odporúčam, mne osobne s táto časť čítala veľmi dobre a veľmi rýchlo.
